Obraz poznáme z bežného života. Môže mať podobu: priameho, skutočného, rovnakého alebo obráteného, zmenšeného či zväčšeného obrazu našej tváre alebo predmetu, ktorý stojí pred zrkadlom, sklom či vodou.         

     Na hodine fyziky sa naša trieda rozdelila do šiestich skupín, ktoré skúmali obraz sviečky. Ako pomôcky im slúžili:

šošovky /spojka a rozptylka/, ktoré lúče sviečky buď spájali do jedného bodu, alebo ich rozptyľovali rôznymi smermi. Okrem šošoviek skupiny potrebovali aj: premietaciu stenu, stojan na šošovky, pravítka, milimetrové papiere, písacie potreby a hlavne sviečku.               

     Skupiny si najprv pomôcky zložili. Pokračovali tým že si žiaci rozdelili úlohy. Po rozdelení úloh zaujali svoje miesto a začali s pokusom. Jednotlivé skupiny menili vzdialenosť medzi sviečkami a šošovkami, čím zaostrovali obraz, ktorý vznikal vďaka lúčom sviečky. Tie vytvárali obraz na premietacej stene. Z obrazu potom skupiny zisťovali jeho vlastnosti, ktoré buď mal alebo vôbec neobsahoval. Vzdialenosti potom žiaci odmerali a zapísali na papier. Po skončení pokusu si skupiny zaznamenané vlastnosti obrazu so vzdialenosťami prerysovali na milimetrový papier.                             

   Po opýtaní sa všetkých skupín som zistil, že všetky skupiny sa dobre zabavili a naučili niečo nové. Aj keď sa nám niečo nepodarilo narysovať na prvý krát alebo sa niekomu vylial vosk, určite by sme si chceli podobnú skúsenosť zopakovať aj pri ďalšom učive.  Foto tu....