34037

     

Logické obvody

 

Logické obvody delíme na obvody kombinačné a obvody sekvenčné. Tieto dve skupiny obvodov majú spoločnú teóriu, ktorá sa opiera o logickú (Booleovu) algebru. Výstupy kombinačných obvodov sú závislé iba na kombinácii vstupov, zatiaľ čo výstupy sekvenčných obvodov sú závislé tak ako na kombinácii vstupov, tak aj na ich poradí (t.j. na čase) Z toho vyplýva, že kombinačné logické obvody sú z princípu jednoduchšie než obvody sekvenčné. Oba typy obvodov potom môžu pracovať buď asynchrónne alebo synchrónne. V nasledovnej tabuľke sú pripomenuté schematické značky logických členov.

 

Logická algebra (Booleova) :

Logickú algebru vytvoril v roku 1854 írsky matematik George Boole (čítaj Búl).

Booleova algebra, tiež „logická algebra“ je časť matematiky, ktorá sa pužíva na analýzu logických sústav.     

 

Logické premenné v tejto algebre nadobúdajú len dve hodnoty:

 ·   pravda (true, 1, high, H);

 ·   nepravda (false, 0, low, L).

 

Booleovu algebru je možné veľmi ľahko využiť k riešeniu mnohých úloh v technickej praxi. Má použitie všade tam, kde môžeme rozhodnúť, či výrok platí alebo neplatí. Popri automatizácii tvorí tiež základ číslicovej a výpočtovej techniky.

 

V situáciách, kde nie je možné jednoznačne rozhodnúť o pravdivosti výroku, sa klasická logická algebra nedá použiť, napr.:

 

Výrok asi platí.

Napätie bude s pravdepodobnosťou 0,8 väčšie ako 10 V.

Objekt na fotografii je skoro iste hľadaný predmet.

 

 

Výroková logika:

Výrok chápeme ako tvrdenie, o ktorom má zmysel prehlásiť, že platí alebo neplatí, napr.:

Zem sa otáča okolo svojej osi.                    pravda

2 + 3 je práve 4.                                            nepravda

Aká je vonkajšia teplota?                             nie je výrok

 

 

 

 

                                                                                                    Michaela Tragorová  9.D