• Kritéria hodnotenia

        • Ťažiskovou formou hodnotenia je osobný rozhovor so žiakom, v ktorom je žiakovi poskytnutá citlivá, veku primeraná, analyticky podložená spätná väzba jeho činnosti. Komunikácia spočíva vo vzájomnej interakcii medzi učiteľom a žiakom, konštruktívnom rozhovore, v ktorom žiaka vedieme k sebahodnoteniu. Hodnotenie má v prvom rade funkciu pozitívne motivovať žiaka a usmerniť jeho osobnostný vývoj. Nehodnotíme známkou každú prácu a výkon žiaka. Berieme ohľad na to, že výtvarný prejav súvisí s fantáziou, sebaprojekciou , záujmami, intímnym svetom žiaka, čo sa prejaví aj v riešení výtvarných úloh. Preto uprednostňujeme osobný, diferencovaný prístup. Predmetom hodnotenia nie je len výsledok výtvarnej činnosti (artefakt), ale zvažujeme celý proces a prístup žiaka k činnosti, prípravu pomôcok, pretože v rámci tohto procesu dochádza k formovaniu osobnosti žiaka a získavaniu kľúčových kompetencií v súlade s cieľmi výtvarnej výchovy. 

           

          Kritériá hodnotenia

           

          a) priebeh vytvárania

               postojov
          •   prístup k činnostiam z hľadiska prípravy pomôcok
          • prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, t. j. uplatnenie vlastných inovatívnych nápadov
          •  otvorenosť voči experimentovaniu, originalita prevedenia
          • cieľavedomosť a vytrvalosť riešení
          • záujem o činnosti v rámci prípravy pomôcok
          • schopnosť spolupracovať
          • schopnosť sebahodnotenia a rešpektovania plurality spôsobov vyjadrovania iných

          b) priebeh získavania   

              zručností

              a spôsobilostí
          • technické zručnosti (ovládanie požadovaných nástrojov, materiálov a technických operácií s nimi)
          • formálne zručnosti (vyjadrovanie sa prostredníctvom výtvarného jazyka)
          • mentálne spôsobilosti ( na úrovni vnímania, prežívania, predstavivosti, fantázie, myslenia – vlastné témy, návrhy, schopnosť analyzovať, syntetizovať, pomenovať procesy, interpretovať zážitky, reflektovať prírodné, civilizačné i kultúrne podnety)

           

          c) priebeh získavania  

              vedomostí

           

           

           

           

           
          •   znalosti oblastí vizuálnej kultúry a výtvarného umenia súvisiacich s preberanými edukačnými úlohami
          • pochopenie výtvarného diela a schopnosť interpretovať ho
          • znalosť materiálov, techník, médií a procesov ich používania

          d) schopnosť

               realizácie  

               výsledného

               artefaktu

          		  

           

          Ťažiskovou formou hodnotenia je:

           

          •   osobný rozhovor so žiakom
          •   spätná väzba o rôznych aspektoch jeho činnosti
          •  vzájomná komunikácia
          •  sebahodnotenie žiaka
          •  škálovanie formou známok – škálou od 1 do 5

           

          Pri hodnotení pristupujeme obzvlášť citlivo k výtvarným prejavom žiakov zo sociálne zaostalého prostredia, ako aj k integrovaným žiakom.

           

          Stupne hodnotenia – opis kritérií

           

          Výborný
          • Žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom vyjadrovaní uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu,
          • žiak dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor) v oblasti vizuálnej kultúry,
          • žiak ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek ročníkových kompetencií na vynikajúcej úrovni,
          • žiak preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti – na úrovni vnímania, prežívania, fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcií,
          • žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým prejavom, názorom a vkusu iných,
          • žiak realizoval artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam.

          chválitebný
          • Žiak v podstate spĺňa kritériá 1. stupňa hodnotenia, ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý.

          Dobrý
          • Žiak realizuje edukačné úlohy primerane, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, podlieha predsudkom a stereotypom.

          Dostatočný
          • Žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu, s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach.

          nedostatočný
          • Žiak nespĺňa kritériá, nemá záujem o výtvarné aktivity, neguje vyučovací proces.